Pocta Anne Chlupíkovej

Autor: Miroslav Sopko | 26.2.2019 o 9:03 | (upravené 4.4.2019 o 9:06) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  9436x

Včera som zažil šok. Cez sociálnu sieť som dozvedel, že jedna z najväčších dám slovenského školstva, Pani Riaditeľka Základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková rezignovala na svoju funkciu k 1. marcu. Dôvody sú uvedené nižšie.

 

Každá pesnička má svoj koniec

Anna CHLUPÍKOVÁ, Nováky

Dnes som zaniesla svojmu zriaďovateľovi oznámenie o mojom odstúpení z funkcie k 1.3.2019. Mnohí to už tušíte, ale keďže veľa priateľov o tom nevie, chcem Vám oznámiť, že od tohto dátumu nebudem riaditeľkou Základnej školy v Novákoch.

Za 20 rokov riadiacej práce v tejto škole a za celkovo 35 rokov pôsobenia v nej sme spoločne s úžasným kolektívom vytvorili školu, kde nám ide v prvom rade o dieťa, aby sa ono tu cítilo dobre a v dobrej atmosfére dokázalo posúvať svoje hranice stále vyššie.

52 súčasných, ale i tých predchádzajúcich zamestnancov školy vytvorilo priestor, ktorým sme dali vyniknúť schopnostiam našich žiakov – zvíťazili sme v množstve súťaží, zorganizovali sme spolu neuveriteľné podujatia, vybudovali priestory, ale najmä – stali sme sa inovatívnou školou, ktorá uplatňovala ako jedna z prvých novinky, ktoré umožňujú žiakom byť pripravení na život v 21.storočí.

Na tomto mieste chcem teda poďakovať:

- mojim vzácnym, neuveriteľným kolegom. Bolo mi veľkou cťou pracovať s vami. Vašu prácu som nemohla oceňovať finančne, ale nech Vám je odmenou spokojnosť a objavenie človečiny v každom jednom našom žiakovi. Verím, že sa radi a s úctou budú vracať do našej školy či na ňu, na Vás spomínať. Myslím tým všetkých p. učiteľov a p. učiteľky, p., vychovávateľky, p. ekonómky, p. kuchárky, p. upratovačky, p. školníka.

- našim rodičom. Ďakujem Vám za dôveru, že svoje deti dávate do našej školy, že komunikujete s nami s úctou a slušnosťou, že pomáhate so všetkým, o čo Vás poprosíme. Zostaňte takí i naďalej, podporujte pedagogický či nepedagogický kolektív tejto školy , aby ste, navzájom sa počúvajúc a podporujúc, nachádzali naďalej cesty pre pokojný rast Vašich detí.

- Rade školy, ktorá to nie vždy mala jednoduché, ale hľadala možnosti podpory školy.

- mojim milovaným žiakom. Kiežby ste vo svojom živote vedeli naplno použiť pre dobro svoje i pre dobro ľudí vo svojom okolí to, čo sme vštepili do Vašich sŕdc. Nesmierne Vás všetky ľúbim, deti.

Osobitne chcem poďakovať mojim deťom, sestrám a ich rodinám a mojim priateľom. Tí najviac prežívajú moje zápasy a tí najlepšie vedia, že moje srdce vždy patrilo tejto škole, ktorá sa stala mojím tretím dieťaťom, ktorú som peľhala, rozmýšľala nad ňou v čase dovoleniek, mnohých nocí či víkendov.

Odchádzam s hrdosťou. Vybudovali sme školu, ktorá patrí medzi najznámejšie na Slovensku vďaka svojmu prístupu k žiakom, rodičom, k inováciám, k inklúzii. Poznajú nás z mnohých konferencií, kde sme podnecovali iné školy k aplikácii nových metód, ktoré sme my vyskúšali. Pripomienkovala som množstvo zákonov, aktívnou účasťou v mnohých správnych radách rôznych neziskových organizácií či spoločenstiev som mala priestor bojovať za lepšie podmienky vzdelávania na Slovensku. S našou prácou je spokojná štátna školská inšpekcia, do našej školy pribudlo za posledné dva roky cca 50 žiakov.

Nuž, nestačilo to. To, čo majú možnosť sledovať občania Novák, je len vrchol ľadovca bossingu, ktorý už ďalej nevládzem uniesť. V čase, ktorý som mohla venovať rozvoju školy, odpovedala som na opakujúce sa desiatky žiadostí v zmysle infozákona či v tejto dobe na množstvo príkazov od nadriadeného formou mailov s analýzami dávnych rokov. Som neustále atakovaná a verejne znevažovaná, osočovaná, ponižovaná. Následky toho, že som sa postavila na stranu rodičov v r. 2013, ktorí chceli vymeniť okná v budove školy, tak nesiem dodnes. Napr. aj tým, že hneď po nástupe do funkcie mi bol opätovne znížený riadiaci príplatok na minimum bez akéhokoľvek odôvodnenia. Nuž, občania si zvolili a rešpektujúc túto voľbu, musím sa rozhodnúť, či tak chcem žiť. Nechcem. Viete, ľudia si k Vám dovolia len toľko, koľko im dovolíte. Ja však svoj život chcem žiť radostne, tešiť sa z práce, ktorú mám rada, prekonávať reálne problémy, a nie tie vyfabulované, a ako hovorí Steve Jobs - „Váš čas je obmedzený, tak ho nemíňajte na život niekoho iného.“

Po 20 rokoch riadiacej práce zanechávam školu plnú ľudskosti, pokoja, nadšenia, vzájomnej tolerancie a primeraných nárokov na každého v nej. Ďakujem všetkým, ktorých som na tejto ceste stretla a ktorí mi na nej pomáhali.

Vo všetkých veciach si zachovaj slobodu ducha a sleduj, kam ťa vedie. Ignac z Loyoly.

Dostupné na FB Dobrej školy

Potvrdzujem každé slovo Pani Riaditeľky (tie veľké písmena nepíšem pre nič za nič). Poznám veľmi dobre jej prácu, bol som na škole, ktorú vedie.

Určite poznáte ten pocit, keď vstúpite na nejaké miesto, kde sa hneď cítite dobre. Obklopí vás atmosféra radosti, vrúcnosti, porozumenia. Z každého kúta na vás vyskakujú prejavy žiackej tvorivosti, ktoré sú výsledkom vedenia ich učiteľov. Vyžaruje na vás úcta k vzdelaniu, úcta k poznaniu, úcta človeka k človeku. Rozprával som sa aj s učiteľmi na tejto škole a spoznal som energiou nabitých profesionálov, pre ktorých je dieťa na prvom mieste a urobia aj prvé posledné, aby ho vytiahli k svetlu poznania. Ich Komenského Via Lucis čerpá svoju silu práve z jadrového reaktora, ktorým je Annino srdce. Ale donekonečna sa nedá s veternými mlynmi bojovať, človek musí myslieť aj na seba, ak chce nielen prežívať, ale aj skutočne žiť.

Úprimne priznávam, že sa veľmi hanbím. Hanbím sa za tento systém, ktorý dopustí, že schopní musia odchádzať. Hanbím sa, že zákon, alebo presnejšie jeho výklad, umožňuje, aby dobrí boli trestaní a strácali svoje sily v nekonečných šarvátkach. Hanbím sa za to, že sme stratili empatiu, nemáme k sebe úctu, všetko vnímame ako súboj, v ktorom pre výhru sme schopní urobiť čokoľvek. Vždy to bolo, je a bude o ľuďoch. Ale ak sa nevráti duch spolupatričnosti, ktorý udržiava spoločenstvá pokope a prejavuje sa zastaním sa blížneho svojho, ak nezačneme rozlišovať podstatné od menej podstatného, ak sa neprestaneme zahlcovať falošnými emóciami z televízií a internetu a pritom tak blízko nás trpí živá bytosť, tak dopadneme veľmi zle.

Prajem Anne veľa úspechov a radosti, aby sa jej stonásobne vrátilo to, čo doteraz dávala druhým. Nebojím sa o ňu, pretože viem, že do čoho sa pustí, bude k prospechu nás všetkých. Bojím sa len o ďalších ako je ona, ktorí sa neohli tlakom mocnejších ako oni, ktorí sa neštítia ničoho. Musíme si viac pomáhať!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.


Už ste čítali?