Končí učiteľská virtuálna mena?

Autor: Miroslav Sopko | 16.12.2018 o 14:46 | Karma článku: 10,04 | Prečítané:  10157x

Ministerstvo školstva ukázalo nové pravidlá ako sa učitelia môžu posúvať v kariére. Takto začínala moja tlačová správa z 14.12.2018 odignorovaná médiami. Nevadí, pozrime sa teda ako si doteraz učitelia mohli vylepšiť svoj plat.

Virtuálna mena

Dnes mnohí hovoria o bitcoinoch a iných kryptomenách, ale pre pedagogických a odborných zamestnancov niečo podobné bolo zavedené v roku 2008 za slávneho tvorcu "papierovej" reformy Jána Mikolaja. Boli to kredity, za ktoré bol za určených pravidiel prideľovaný kreditný príspevok v rámci kontinuálneho vzdelávania (po novom to už bude profesijný rozvoj) k ich mzde.

Aby sme si dobre rozumeli, myšlienka to bola chvályhodná, ale ako je už slovenským špecifikom, zvíťazila nesprávna motivácia. Slovami nemenovaného vysokého ministerského úradníka by sa ich zavedenie dalo vysvetliť takto: "Ak chcete donútiť učiteľov, aby sa vzdelávali, tak im ponúknite peniaze." Za vyťažených, pardon, nazbieraných 30 kreditov bol 6 percentný príplatok, za 60 kreditov bol dosiahnutý strop 12 percent k platu. Zber prebiehal na akreditovaných vzdelávaniach, ktoré mali pečiatku ministerstva školstva.

Aby bol systém funkčný a umožňoval kolobeh trhu s virtuálnou menou a prebiehajúcimi vzdelávaniami, zaviedla sa hranica siedmych rokov, kedy príplatok stratil platnosť a mohli ste začať odznova. Samozrejme, nikto nebol taký hlúpy, aby čakal na ukončenie biblických tučných rokov a nepokračoval v hromadení týchto uchovávateľov hodnoty, za ktorú boli peniaze.

Zo začiatku bol ale okruh poskytovateľov pomerne úzky, počet dolujúcich učiteľov nebol veľký a tak sa povolili pravidlá až do tej miery, že sa napr. poskytoval kurz numerológie a iné pestvá, aby trh fungoval. Zásady ponuky a dopytu ako základ trhového mechanizmu sa prejavili naplno podľa zásady "zaplať a dostaneš. Boli tu síce nejaké náznaky rast tejto šedej zóny regulovať napr. cez ukončenie overovania profesijných kompetencií štýlom "jedna baba povedala, druhá urobila". Bez konkrétnych dôkazov o podvádzaní alebo obohacovaní sa uskutočnili zmeny v systéme (podobným spôsobom aj neskôr zmena financovania centier voľného času). Lenže všetky tieto zásahy ho viac deformovali a rástla aj skepsa pedagogickej verejnosti.

Neuveríte, ale pred zavedením tejto kryptomeny existovali aj takí, čo sa vzdelávali na úkor svojho voľného času, ktorý mohli stráviť napr. so svojou rodinou. Odmenou im boli získané kompetencie ako zlepšovať proces výučby a svoje pedagogické majstrovstvo. Skrátka, platí aj dnes, že iné formy vzdelávania a osobného profesijného rozvoja, účasť na seminároch a konferenciách, ktoré organizujú rôzne vzdelávacie inštitúcie alebo neziskové organizácie, sú zohľadňované v ohodnotení kariérneho rastu učiteľa len ak má osvieteného riaditeľa, ktorý na to naškriabe zdroje.

Nespravodlivosť

Takže v pondelok pár jednotlivcov a inštitúcií, ktorým ešte ide o záchranu nášho vzdelávacieho systému, bude sledovať proces prejednávania nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancov. Presnejšie veľkej novelizácie, z ktorej počas jeho prípravy odpadávali dôležité opatrenia ako napr. vznik profesijnej komory zo zákona, hodnotenie riaditeľov škôl učiteľmi, ale sú tam aj dobré veci, napr. kontrola uskutočňovaných vzdelávaní a definovanie správneho deliktu.

K tému tohto článku je dôležitejšie pozrieť sa na to, ako sa prijaté zmeny odrazia v ohodnotení tých učiteľov, ktorí viac pracujú so žiakmi. Odpoveď je jednoduchá. Nijako. Podľa môjho názoru jednotlivé druhy školení nie sú spravodlivo a rovnomerne ocenené. Najviac si prilepšia učitelia, ktorí si rozšíria kvalifikáciu v rozširujúcom vzdelávaní, aby mohli učiť viac predmetov, ale pedagógovia, ktorí sa budú zdokonaľovať vo svojom vlastnom predmete a prinášať v ňom inovatívne formy učenia dostanú menej. Tento nerovnaký meter rozhodne nie je spravodlivý a v prípade takých triednych učiteľov povinné absolvovanie 100 hodín môže navrhnúť iba niekto s mentálnou úrovňou stredovekého zemepána. A to nehovorím o tom, že za autorstvo učebníc, ktorých máme stále nedostatok, dostanete veľkú nulu, rovnakú ako v legendárnej básni Kristy Bendovej.

Najcitlivejšie ale bude každý vnímať opätovné zavedenie sedemročnej doby pre platnosť príplatku. Toto vyvolá veľké pobúrenie, pretože pravdepodobne omylom došlo nedávno k aktivovaniu neobmedzenej platnosti kreditov. Kredity síce rušíme, ale dobu určitú nie, veď akoby nám celý trh školení pre zvyšovanie profesionality potom fungoval.

Riešenie

Takto komplikovaný systém profesijného rozvoja, ako ho nastavila pani ministerka Lubyová, nepriláka najmä veľmi potrebných mladých pedagógov. Jedinou cestou je zvýšenie atraktivity učiteľskej profesie a  blízkej dobe musí dôjsť k podstatnému zvýšeniu platov učiteľov, ktorí nebudú nútení venovať svoj čas a energiu zbieraniu rôznych príplatkov na úkor vzdelávania detí.

Musíme odštartovať vyššiu profesionalizáciu pedagogických fakúlt, kde musí dôjsť k hlbokej prestavbe a okamžite sa začne konať v spolupráci s tými, ktoré už dnes vedia svojich študentov pripraviť na pedagogickú prax.

Ďalej musíme pristúpiť k prepracovaniu systému kariérnych stupňov, ktorý ocení skúsenosti a bude otvorený aj pre ľudí z odbornej praxe.

A budeme musieť zvýšiť nároky na kvalitný výber riaditeľov škôl, ich ďalšie vzdelávanie, ktorý bude spojený s kvalitným servisom zo strany ministerstva, aby sa mohli sústrediť prioritne na riadenie svojich škôl.

Toto je nutné minimum, na ktoré v tejto oblasti bude nadväzovať ďalšie kroky. Nezabúdajme, doba veľkých eurofondových projektov už končí, na súťaž krásy o "najsystémovejšiu" zmenu už nemáme čas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.


Už ste čítali?