Zadaj raz a dosť!

Autor: Miroslav Sopko | 14.6.2017 o 14:00 | (upravené 14.6.2017 o 14:42) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  860x

Asi si pamätáte na dobu, kedy bola v spoločnosti diskutovaná a neskôr i presadená v trestnom práve zásada trikrát a dosť. Podľa môjho názoru by sa rovnako prísne malo postupovať pri odstraňovaní iného závažného „zločinu“.

Zločinu zabíjania času a energie v nezmyselných byrokratických úkonoch, ktoré sa navyše opakujú v nekonečných cykloch. Poďme s tým niečo urobiť, aj keď boj s touto mašinériou je rovnako márny ako boj s blbosťou, čo ale neznamená, že by sme to mali vzdať. Poďme si život zjednodušovať a odstrániť postupne krok za krokom cez predraženú informatizáciu verejnej správy zbytočné tlačenie výkazov a protokolov, ktoré sú už nahodené v databázach.

Poďme zaviesť zásadu zadaj raz a dosť!

Vedeli ste?

Na Slovensku máme v tomto školskom roku presne 2101 štátnych, cirkevných i súkromných základných škôl. Ak by sme pri 60 hárkoch papiera za školský rok (veľmi optimistický údaj) vynásobili len v tomto type škôl, koľko papiera sa minie na výkazy a formuláre v predpísanom počte kópii, tak dostaneme výsledok 126060. Pri počte 500 hárkov na jeden balík by išlo o 252 balíkov, ktoré keby sme naukladali na seba, dostaneme vežu vo výške takmer 14 metrov. A teraz si predstavte, koľko minie papiera všetkých len 6710 škôl a školských zariadení, nehovoriac napr. i o centrách pedagogicko-psychologickej poradenstva a prevencie.

Tak sa v duchu aj sám seba pýtam - kde sa to všetko začalo? Dobre si pamätám na prvý školský osobný počítač i s ihličkovou tlačiarňou, keď sa na začiatku tohto storočia objavili u nás na škole. Prišiel k nám z vtedajšieho okresného úradu s takou sumou pôvodnej obstarávacej ceny, že sa nám všetkým z toho hlava zakrútila. A postupne pribudli i ďalšie, slúžiace najmä na účtovné záležitosti, správu majetku a postupne nahrádzanie písacích strojov pre napr. písanie rozhodnutí. No paradoxne, čím viac počítačov do škôl pribúdalo, tým viac stúpala spotreba papiera - a nie toho z ušetrených veľkých zošitov, ktorý sa dal použiť na písomky, ale toho pravého, kancelárskeho, v prípade niektorých tlačiarni nie hocijakého (lebo potom príbehy o vyberaní zaseknutého papiera, resp. výmene tonera by boli na celkom slušnú telenovelu).

Podľa mňa skutočný vrchol toto obdobie dosiahlo počas spustenia Mikolajovej "papierovej" školskej reformy, kedy sa začali písať a zároveň aj tlačiť školské vzdelávacie programy. Ak budete mať niekedy čas a chuť, nože skočte na tú vašu školu a pozrite si ho niekedy. Tam, kde musí byť (aj keď v skutočnosti už nemusí) celý vytlačený aj so všetkými úpravami, inováciami a inovovanými variáciami, je to celkom slušná kopa papiera. Ale ešte predtým sa zo zákona uskutočnil prenos štátnej moci na školy a z riaditeľov i učiteľov sme urobili úradníkov. Školy sú skrátka úradom a sú často dožiadané na vypĺňanie najrôznejších formulárov a poskytovanie informácií, ktoré sa obsahovo veľmi často zhodujú s tými, ktoré už poskytli ministerstvu. Vytvorili sme nejasné zákony a novely týchto zákonov, pre ktoré je potrebné organizovať drahé školenia, všetko sme chceli merať, spočítať, porovnať a z tak potrebnej školskej štatistiky sa stala len jej paródia. Našťastie aj vďaka aktivite mnohých cez projekty Bezpapierová škola, Debyrokratizácia školstva, Znižovanie administratívnej záťaže a pod. sa veľa urobilo, ale správnych ľudí na správnych miestach to stálo veľa času a energie. A tí ľudia, ich čas a energia nie sú nevyčerpateľní.

V súčasnosti by som mohol veľa písať o napr. v prípade štatistických výkazov o neefektívnom nastavení, zložitosti obsluhy a pozoruhodnom riešení, kedy zadávanie (naozaj?) potrebných údajov ide cez webovú aplikáciu, ale na záver celého procesu musí prísť ten magický moment - vytlačenie niekoľkostranového formulára (v minulosti ste si museli dať aj pozor na to, ktorý internetový prehliadač použijete), ktorý treba podpísať, opečiatkovať a doručiť na kontrolu.

Je potrebné uvedomiť si, že primárnou úlohou škôl, osobitne však vyučujúcich, je vzdelávanie svojich žiakov - našich detí. Aj keď je pre súčasný vzdelávací proces už istá dávka administratívy zrejme nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na maximálne minimum.

Skrátka, aby sme nechali učiteľov učiť a riaditeľov riadiť naše školy. Či vám sa, občania Slovenskej republiky, páči predstava, že miesto venovaniu sa vzdelávacím potrebám našich detí musia títo ľudia zabíjať svoj čas a energiu vypĺňaním formulárov?

Preto som spolu so svojimi kolegami na túto júnovú 18. schôdzu predložil návrh zákona, ktorým sa zavádza len plne elektronické zasielanie štatistických výkazov a zabraňuje sa stavu, aby orgány verejnej správy si žiadali od škôl (tiež orgány verejnej správy) údaje, či štatistiky, ktoré sa už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Vláde sa zatiaľ nedarí byť hrádzou proti extrémizmu

Prezident hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo štrajk pokračuje

Pri najnižšom plate chýbajú štyri eurá.

ŠPORT

Macedónsko udržalo šance Slovákov, Portugalci nepostúpia

Portugalci potrebovali vyhrať o tri góly.


Už ste čítali?