Keď som pred štyrmi rokmi so svojimi žiakmi začal pracovať na projekte venovanom tejto osobnosti slovenských dejín, úprimne som veril, že jeho odkaz je stále prítomný. Veď ako sa aj píše na webe Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a s čím sa plne stotožňujem "Miloval Slovensko, no nemal v obľube typicky slovenský fatalizmus. Preto často vyzýval k aktívnemu prístupu k spoločenským otázkam. Jeho odvaha, kompetentnosť, odhodlanie a chuť presadiť sa, ako aj mravná a tvorivá nepodkupnosť má byť ideálom aj pre dnešné Slovensko."
Ale aký je vlastne jeho odkaz?
Pri sledovaní každoročného defilé úvah a prejavov to často vyzerá, akoby si ho mohol privlastniť takmer každý. Akoby sme tu nemali jedného Štefánika. Nuž, asi taký je osud každej legendy. Ale všetci tí, čo jeho meno používajú pre získavanie pozornosti, zabúdajú na to podstatné - je neuveriteľné koľko energie bolo v tomto podľa svedectiev súčasníkov vzrastom nízkom, telesne slabom človeku, ktorý niekoľkokrát vyliezol na Mont Blanc (ako úplne prvý Slovák) a precestoval celý svet. Jednoducho slovné spojenie - nedá sa - sa v jeho slovníku nevyskytovalo. Bol v ňom oheň slobody, ktorý neničil, ale tvoril.
Napriek nám nepredstaviteľnej bolesti a prekážkam, ktoré prekonal, sa nikdy nevzdával. Ale často mám pocit, že my sme to už vzdali. Ak rezignujeme na život verejný, uzavrieme sa do svojich konformných bublín, respektíve sa zmierime s tým, čo nám naše idoly budú podprahovo posúvať... tak sme ho zradili. A nielen jeho, ale aj úsilie všetkých tých, čo vybojovali pre nás túto krajinu. Nemáme právo sa búchať do pŕs a ani oháňať legendami. Musíme sa o jeho živote a diele viac naučiť. Všetci sa musíme vzdelávať a mať v úcte slobodu. John Fitzgerald Kennedy nám totiž odkazuje: Sloboda bez vzdelania je nebezpečná, vzdelanie bez slobody zbytočné.
A aby som nezabudol - tu je ten projekt mojich žiakov:
(na stránku projektu sa dostanete kliknutím na obrázok alebo na tento link)