Vreckové alebo kariérová výchova - čo je lepšie pre naše deti?

Autor: Miroslav Sopko | 1.3.2017 o 9:00 | (upravené 1.3.2017 o 9:12) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  862x

Minulý týždeň som zverejnil tlačovú správu o pripravovanej finančnej motivácii žiakov k štúdiu vybraných odborov na stredných školách. A keďže väčšinu médií nezaujala, rozvediem dôležitosť výberu budúceho povolania v tomto článku.

V tlačovej správe som napísal:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na svojom webovom sídle zverejnilo dva zoznamy. Prvým je zoznam študijných a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a druhý s odbormi, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce. Žiakom základných škôl,  ktorí sa rozhodnú pre štúdium študijných a učebných odborov z prvého zoznamu, sa bude vždy zo štátneho rozpočtu poskytovať motivačné štipendium, ktorého výška bude závisieť aj od prospechu. Školy na takýchto žiakov dostanú o 10% zvýšený normatívny príspevok.  Na žiakov študujúcich v odboroch z toho druhého zoznamu bude normatív o 10% znížený.

 

Považujem takéto riešenie za prvoplánové a v mnohom nesprávne. Voľba odboru stredoškolského štúdia totiž nemá byť motivovaná vidinou ľahko získaného vreckového. Takto použité peniaze považujem za doslova vyhodené, pretože nimi uplácame často dezorientovaných mladých ľudí, aby sme čo najskôr dosiahli v štatistikách čísla, ktoré dosiahnuť chceme. A ktovie, či ich vôbec dosiahneme, pretože trh práce sa vyvíja a dopyt o štyri roky, keď budú súčasní deviataci končiť strednú školu, môže mať inú štruktúru, ako má dnes. Nehovoriac o tom, že opatrenie prichádza v čase, kedy je väčšina tohtoročných deviatakov už rozhodnutá, na ktoré odbory sa chce hlásiť, takže fungovať začne až o rok.

 

V navrhovanom opatrení chýba to podstatné – uvedomenie si, že stredná škola je cestou k môjmu povolaniu. Oveľa lepšou investíciou,ktoré za hnutie OĽaNO navrhujem, bude zavedenie kariérneho poradenstva, resp. kariérovej výchovy už na základných školách, ktoré by okrem iného obsahovali aj aktivity ako sú stáže, tieňovanie pracovných pozícií, veľtrhy práce. Naše deti by si mali progresívne odbory vyberať preto,  lebo o ne majú záujem. Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú pozitívny ekonomický dopad kariérneho vzdelávania (od klasického školského poradenstva cez zapojenie zamestnávateľov, podporu pracovných skúseností až po výučbu k podnikaniu). Pochopenie prepojenia študijných cieľov s neskorším kariérnym uplatnením mladých ľudí motivuje k učeniu.

A ak ste sa pozastavili nad termínom kariérová výchova, tak zatiaľ jej najlepšiu charakteristiku som čítal v článku od podpredsedu Združenia pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry Š. Grajcara, podľa ktorého už dávnejšie sme sa prestali našich detí pýtať, čím chcú byť, čo chcú v živote robiť, akej práci by chceli zasvätiť svoj život. My sa ich len zrazu na konci ôsmeho či na začiatku deviateho ročníka opýtame, kam, na akú strednú školu chcú ísť. Zamenili sme si cieľ s prostriedkom, ako keby voľba školy bola to dôležité, nie kvalifikácia, ktorá ma dovedie k práci, ktorú by som chcel vykonávať. 

Vlády mnohých krajín bojujú s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí, ktorí práve opustili systém vzdelávania. Akademici aj politici preto skúmajú vplyv kariérneho vzdelávania, ktoré by študentov mohlo lepšie pripraviť pre trh práce v dospelosti.

Štúdia dát PISA z roku 2012 zo šiestich krajín (Austrália, Belgicko, Kanada, Dánsko, Fínsko a Írsko) skúmala ako sa vzťah k štúdiu u detí po takýchto aktivitách mení. Po korekcii sociálnych, demografických a behaviorálnych vplyvov na postoj k vzdelaniu štúdia potvrdila, že účasť na aktivitách kariérneho rozvoja zlepšuje vnímanie zmyslu školskej dochádzky. Najväčší pozitívny dopad pritom mali kariérny rozhovory so školským poradcom alebo účasť na veľtrhu práce, najsilnejší vzťah je vidieť u fínskych a írskych študentov.

Takže vráťme žiakom a študentom základný cieľ - aby boli po skončení školy dobre pripravení na ďalšie štúdium či do praktického života. Odhaľujme, podporujme a mobilizujme ich vnútorný potenciál, pretože inovácie a dynamický vedecko-technický rozvoj plný zmien objektívne znevýhodňuje encyklopedický prístup k vzdelávaciemu procesu.  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Politika ako Danko nikto nechce, demokrati ani oligarchovia

Definitívny politický pád Danka sme sledovali v priamom prenose.

SVET

Sochy ničia na Ukrajine aj v Poľsku, pokračujú Američania

V Amerike sa šíri ničenie sôch z čias občianskej vojny.


Už ste čítali?