Čo hýbe vzdelávaním #3

Autor: Miroslav Sopko | 7.2.2017 o 18:40 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  915x

Po kratšej prestávke pokračujeme ďalej - dnes to bude o 9 princípoch vzdelávania pre 21. storočie, 6 prípadových štúdiách ako zmeniť vzdelávací systém a tiež ako môže škola pomôcť študentom so samoštúdiom.

9 krokov vedúcich k vytvoreniu vzdelávacieho systému 21. storočia

Arnold Kiss z Teach for Slovakia ma už skôr upozornil na tento text Paula Kruchoskiho, ktorý upozorňuje, že v roku 2040 bude mnoho z detí, ktoré sa dnes narodia, nastupovať do zamestnania vo svete veľmi odlišného od nášho dnešného sveta. Práca a život bude ovplyvňovaná umelou inteligenciou, samoriadiacimi vozidlami, syntetickou biológiou a mnohými inými nastupujúcimi technológiami. Preto spracoval na základe poznatkov Svetového ekonomického fóra deväť jednoduchých, účinných princípov, ktoré lídri vo vzdelávaní môžu využiť, aby podnietili pozitívnu zmenu.

Môžme namietať, že je to typický pohľad ekonómov na vzdelávanie, ale napriek tomu sú tieto princípy hodné toho, aby sme o nich diskutovali. A nielen preto, že sa môžu raz ocitnúť v návrhoch reformných zmien z dielne expertných tímov politických strán. Zmeny vo vzdelávacom systéme si určite budú vyžadovať i manažérsky pohľad, ale nesmie byť ten prioritný, resp. jediný. Je najmä dôležité sa najmä venovať týmto veľmi dôležitým princípom:

4. Vyberať mnoho víťazov (podporovanie viacerých nápadov či prístupov naraz podnecuje tých, čo s nimi prišli, aby pokračovali v zlepšovaní sa a súťažení – či už ide o testovanie novej technológie, alebo školských modelov)

7. Spárovať autonómiu škôl s väčšou zodpovednosťou (inovátori potrebujú slobodu experimentovať, ale zároveň musia ostať zodpovednými za svoje výsledky)

8. Podporiť a investovať do agentov zmeny („agenti zmeny“ t.j. jednotlivci či skupiny, ktoré sa snažia systém interne či externe zlepšovať) potrebujú podporu pre rozvoj a cibrenie svojej práce, systémoví lídri potrebujú poskytnúť možnosti rozvoja, coaching, mentoring a iné podporné nástroje, vďaka ktorým inovátori uspievajú) 

9. Odmeňovať úspech, ako aj produktívne zlyhania (verejné uznanie inovátorom uľahčuje robenie rizikových rozhodnutí, aj keď nemusia dopadnúť dobre)

A hlavne bod 5. Merať, porovnávať a sledovať pokrok poriadne vyšpecifikovať, aby nám to neskĺzlo do rebríčkov, ale prioritou bola spolupráca tímov odborníkov so školami pri vytvorení plánov zlepšenia a adresovaní vylepšení nedostatkov a slabých oblastí.

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Ako na zmenu celého systému vzdelávania

Špeciálne vydanie odborného časopisu Journal of Educational Change opisuje zmeny v oblasti vzdelávania v Juhoafrickej republike, Indii, Mexiku, Kolumbii a v americkej Kalifornii a Ontáriu. Všade sa inovátori snažia premeniť celý systém vzdelávania, ich postupy sa ale líšia a sú rôzne efektívne. Michal Fullen vo svojom článku v závere vydania analyzuje všetkých šesť prípadových štúdií a snaží sa z nich vyvodiť podmienky nutné k úspešnému rozšíreniu pozitívnych zmien do celého systému.

Demonštrované pokusy o celosystémové inovácie odkrývajú podmienky pre úspešnú zmenu: hlboká zmena kultúry učenia, miestne kontrola nad vzdelávaním a systém neustálych zlepšovaní, ktorý prebieha odspodu, zhora aj zo strán. Miesto stále viac presadzovanej štandardizácii je potrebné sa zamerať na silu sietí (škôl, pedagógov, komunít), ktoré síce na jednej strane oslabujú hierarchiu, ale na druhej strane šíria a spájajú vzdelávanie. Dynamika spoločného učenia je to, čo môže priniesť skutočné a fungujúce inovácie, ak dosiahne určitý rozsah.

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

 

Domáca príprava v škole?

 Helen Webbová napísala pre britský server Sec-Ed ako pomáha svojim žiakom so samoštúdiom. V troch triedach biológie v dvanástom ročníku zistila, že väčšina študentov vie len opisovať poznámky a až na pár pokusov o jednoduché domáce úlohy nezvládajú samostatne žiadne vzdelávacie aktivity. V rozhovoroch jej žiaci zverili, že im domácich príprav pribúda, ale nie sú si istí, čo presne sa od nich očakáva a ako by mali začať. Webbová sa preto rozhodla im pomôcť a začala s nimi na svojich hodinách precvičovať zručnosti, ktoré sú pri samostatnom učení kľúčové (teraz už podobné cvičenia používa celá škola).

Má pre nich stanovených 12 kritérií. Sleduje pritom, či sú ich poznámky prehľadné, obsahujú všetku učebnú látku vrátane zameškaných hodín, sú v nich vypracované úlohy a opakujúce otázky z učebnice, ale aj predchádzajúce testy a opakovacie poznámky alebo kartičky. Ňou vytvorených systém zložiek študentov ukazujú nielen rozvoj samoštúdia, ale slúži dobre aj ako podklad k individuálnym konzultáciám s učiteľom alebo pri vysvetľovaní požiadavok rodičom.

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

A na záver dnes možno netradične obrázok:

Zdroj obrázka - National Geographic Education blog

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Vláde sa zatiaľ nedarí byť hrádzou proti extrémizmu

Prezident hovorí, že ak je politik presvedčený, že korupcia neexistuje, nemá čo robiť na svojom mieste.

EKONOMIKA

Ponuka Volkswagenu je blízko očakávaní odborov. Prečo štrajk pokračuje

Pri najnižšom plate chýbajú štyri eurá.

ŠPORT

Macedónsko udržalo šance Slovákov, Portugalci nepostúpia

Portugalci potrebovali vyhrať o tri góly.


Už ste čítali?