reklama

Čo hýbe vzdelávaním #2

Dnes o učení sa empatii, známkovaní, zadávaní domácich úloh a myšlienka z prednášky profesora Hromkoviča.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Prečo sa musíme učiť empatii?

Empatia je faktor, ktorý môže do prípravy na svet plného mätúcich neznámych vniesť poriadok a istoty, naučiť nás, ako vo vzdelávaní podporovať intelekt, učiť deti spolupracovať na riešení problému, kreatívne zvládať výzvy a zabezpečiť sociálno-emočnú rovnováhu.

Nestačí o nej vytvoriť v nejako predmete iba tematický celok ako je to v etickej výchove, ale zaradzovať ju ako tréningovú aktivitu všade, kde sa len dá. Ako v komentároch uviedol pán M. Urda ak jazykár využíva napr. kooperatívne vyučovanie, na jednej strane sleduje predmetnú tému a na strane druhej môže sledovať a zároveň podnietiť vzájomnú schopnosť žiakov vcítiť sa do situácie všetkých členov skupiny a tým postaviť ich spoločnú prácu na vzájomnej pomoci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potrebujeme ju neustále precvičovať, pretože je dôležitá aj neskôr v práci (napr. pri vciťovaní sa do predstáv zákazníkov) a vôbec v globalizovanom svete - empatia zbližuje. Bez osvojenia empatie môžu byť aj skvelé študijné výsledky nakoniec bezvýznamné. 

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Učiteľ, ktorý prestal známkovať úlohy

Matt Pinkett považuje známkovanie a písomné komentovanie študentských prác za podradný a vlastne nepotrebný spôsob hodnotenia - a tak to prestal robiť. Zaviedol (s výnimkou polročných správ) výlučne ústnej hodnotenie. To prebieha vždy dvakrát týždenne, kedy študentom zadá prácu trvajúcu minimálne 18 minút a sám si sadne pred tabuľu a postupne s každým žiakom prechádza jeho úlohy za uplynulú dobu. Listujú spolu zošitom a žiak číta úryvky svojej práce, ktoré potom Pinkett hodnotí v následnom rozhovore. Verí, že jeho prax nenecháva v študentoch pocit, že píšu práce, na ktoré sa ani nikto nepozrie, ale že im naopak umožňuje si vypočuť chválu aj kritiku a počas toho i reagovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento príklad dobrej praxe ma privádza k záveru, aby sme i my pri zjednodušených diskusiách známky verzus slovné hodnotenie upriamili svoju pozornosť na podstatu toho, čo chceme hodnotením dosiahnuť. Či má slúžiť nám alebo dieťaťu. 

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Iné riešenie zadávania domácich úloh

Ďalší príklad dobrej praxe uvádzam zo základnej škole West Cliff vo Whitby, kde prišli nato, že učitelia strávila omnoho viac času vymýšľaním a známkovaním domácich úloh, než študenti ich vyplňovaním. A našli kompromis - ponúkajú teraz niekoľko alternatív dobrovoľných domácich úloh, ktoré si deti a rodičia vyberajú sami a ktoré trvajú približne štvrť roka. Úlohy sú v dvoch formách - online hracie úlohy (napr. cez Sumdog) alebo kreatívne projekty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Ako najlepšie učiť

Cieľom vzdelávania je pripraviť deti na rýchlo a stále sa meniaci svet. Učitelia pritom čelia rôznym výzvam, vrátane zvyšujúcej sa kultúrnej rôznorodosti školských tried. OECD sa novou publikáciou snaží prispieť k diskusii o kvalite a účinnosti troch základných vyučovacích stratégií - sú to stratégie pre aktívne učenie, kognitívno aktivačné stratégie a výučba riadená pedagógom.

Podľa analytikov miera zastúpenia metód zo stratégie aktívneho učenia závisela vo všetkých krajinách predovšetkým na sebaistote učiteľa. Čím viac je sám učiteľ presvedčený, že vie kvalitne učiť, tým skôr používa metódy k podpore samostatného učenia. Sebaistota je pritom podľa výsledkov ovplyvnená tým, nakoľko sa učiteľ zúčastňuje ďalšieho vzdelávania. Väčšia pravdepodobnosť aktívnej stratégie je daná aj mierou dialógu medzi kolegami, vzájomnej podpory a zdieľania skúseností. Vedenie škôl by preto malo podporiť budovanie vzťahov vnútri pedagogického zboru, napr. že im poskytne fyzický priestor pre stretávanie a čas zdieľať svoje metódy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A to je podľa mňa cesta k úspechu akejkoľvek zmeny - kľúčová bude osoba riaditeľa, ktorý je hlavným garantom zmeny a bez zvýšenej pozornosti k jeho výberu, podpore, kompetenciám, ba dokonca zosieťovania tých aktívnych s vlastnou víziou sa nič výrazne tak skoro neudeje.

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Štátny vzdelávací výskum

V Austrálii prebieha diskusia o potrebe výskumu na poli vzdelávania a celoštátne zhromažďovanie výsledkov. Dôvodom sú predovšetkým cielené investície do systému vzdelávania - napriek nárastu objemu finančných prostriedkov v tejto kapitole nedochádza k vytúženému zlepšenie výsledkov austrálskych študentov. Austrálsky výskumník James Ladwig z Univerzity v Newcastle na serveri EduResearch zdôvodňuje, prečo je chystaná Základňa národného vzdelávacieho výskumu potrebná, zároveň však upozorňuje na nedostatky, ktoré podľa neho a ďalších odborníkov súčasný vládny návrh má.

Podľa Ladwiga sleduje návrh celkový trend vo vzdelávaní, kde je zabezpečovaní zber dát pre politikov, ktorí systém vzdelávania nastavujú, no verejná debata obmedzovaná. Chýba mu zároveň informačná sieť pre širšiu verejnosť, ktorá sa na politickom procese tiež podieľa.

Ak som to teda pochopil správne a čo možno hrozí aj u nás - pri nedostatku výskumu vo vzdelávaní sa bude siahať po zahraničných štúdiách, resp. z príbuzných odborov, najmä medicínskych. Ale vzdelávacie praktiky sú ťažšie prenositeľné než lekárske postupy a bez zmeny financovania našich vysokých škôl môžeme zabudnúť napr. aj na nezávislý vývoj a testovanie alternatívnych vzdelávacích modelov.

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Na záver jedna myšlienka z prednášky profesora J. Hromkoviča z ETH Zűrich z 10. 1. 2017 na FIIT STU v Bratislave (zaznelo ich podstatne viac napr. žiadna didaktická metóda nie je taká úspešná ako úspech - žiaľ aj takých, o ktorých by sa dalo dosť polemizovať, ale urobte si názor sami):

Súčasné učebnice sú písane pre učiteľov. Učebnice nie sú písané na to, aby sa z nich žiaci dokázali samostatne už od raného veku učiť. Môžme si o fínskom modeli myslieť čo chceme, ale tento systém je úspešný práve preto, že vyprodukoval učebnice, s ktorými aj keď je dieťa 3 až 4 týždne choré doma, dokáže s ľahkou pomocou rodičov všetko, čo sa na škole odohrá, doštudovať. Tie učebnice sú spravené tak, že sú pochopiteľné, ten tréning je tam dostatočný a deti s týmto materiálom vedia samostatne pracovať.

Miroslav Sopko

Miroslav Sopko

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  79x

manžel, otec, tvorca a správca webu www.zavretaskola.sk Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoSpoločnosťNezaradenéVzdelávanie

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu