reklama

Čo hýbe vzdelávaním #1

V tomto roku som sa rozhodol s vami vždy pravidelne podeliť o môj výber noviniek a zaujímavých informácií zo sveta vzdelávania, ktoré som začal uverejňovať i v podobe facebookových poznámok. Takže začíname.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Singapurský paradox

Singapur sa už od roku 2006 umiestňuje na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov PIRLS, TIMSS a PISA, a to ako v matematike alebo prírodných vedách, tak v čitateľských zručnostiach a schopnosti riešiť problémy. Väčšina odbornej literatúry zdôvodňuje výsledky vysokou kvalitou pedagogického zboru, ktoré štát dosahuje vďaka vysokým nárokom na výber budúcich učiteľov, efektívnou počiatočnou prípravou aj ďalším profesionálnym rozvojom. Profesori Deng a Gopinathan takýto prístup kritizujú a prichádzajú s alternatívnym vysvetlením singapurského úspechu založenom na historickom vývoji.
Poukazujú, že singapurská výučba je postavená zásadne na odovzdávaní predpísaných vedomostí, učiteľ väčšinou hovorí k celej triede, používa sekvenciu otázok a odpovedí na kontrolu zvládania učiva, postupuje podľa učebnice a sprievodných pracovných listov, ktoré musia žiaci vypĺňať za domácu úlohu. Ak učitelia použijú inovatívne metódy, je cieľom hlavne správne odpovedať, nie porozumieť problému.
A tu prichádza paradox: testy PISA sa snažia testovať zručnosti pre 21. storočie, a ak v nich víťazí Singapur, malo by to znamenať, že práve uvedené metódy vedú k ich rozvoju. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celú poznámku si môžete prečítať TU

.

PISA pre predškolákov

OECD vo svojich medzinárodných testoch PISA trikrát ročne porovnáva pätnásťročných študentov v stále viac krajinách sveta. Od roku 2000 majú výsledky týchto testov väčší a väčší vplyv na podobu vzdelávacích systémov. Ku koncu roka 2017 by mali prebehnúť pilotné testy zručností päťročných detí IELS (International Early Learning Study - Medzinárodná štúdia raného vzdelávania), ktorých autormi a organizátormi teraz (po vyskúšaní základných možností v šestnástich členských krajinách) OECD hľadá v tendri. K otvoreniu diskusie publikovalo deväť odborníkov z Európy, Severnej Ameriky a Austrálie článok, ktorého päť bodov - "obáv" z nového testovania zhŕňa na blogu IOE London Peter Moss, z ktorého tu vyberám hlavne ten štvrtý: "Každé medzinárodné porovnanie vyžaduje zjednodušenie vzdelávacích paradigiem na určitý spoločný základ, podľa ktorého je porovnanie možné. Tým je však potlačená mnohokrát dôležitá rôznorodosť teórií, kultúr a pod."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve sa vypláca

Ako vyzerá efektívne vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve? Oplatí sa financovať takéto programy? Na tieto otázky odpovedá štúdia laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu James Heckman a jeho kolegov z Chicagskej univerzity. Z rozhovoru vyplýva, že podstatou úspešných programov je empatia s dieťaťom, jeho podpora a povzbudenie pre objavovanie sveta vrátane neúspešných pokusov, vystavenie dieťaťa dostatku slov počas dňa a najmä podpora vzťahu dieťaťa s jeho rodičom. Profesor Heckman verí, že pre učiteľov nielen vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve je kľúčová empatia. Výskum preukázal, že kvalitu učiteľov nepreukazuje počet absolvovaných kurzov, ale schopnosť vcítiť sa, byť skutočne s dieťaťom - odpovedať na jeho otázky, neodradzovať ho od pýtania sa a podporovať ho v prekonávaní prekážok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Generácia Z ide na vysoké školy

Tzv. digitálne deti, ktorí už nepoznajú svet bez internetu, inteligentných telefónov a sociálnych sietí, dorastajú do vyššieho veku a volia si svojej budúcej kariéry, opisuje server eCampus News. U 1300 žiakov základných a stredných škôl vo veku od 13 do 18 rokov v americkom prieskume zisťoval záujmy a očakávania v oblasti vzdelávania. Výsledky ukázali jasne, že generácia Z je výrazne odlišná od predchádzajúcich študentov a do vyššieho vzdelávania prináša výzvy aj príležitosti. Kariéru si vyberajú predovšetkým podľa vlastných záujmov, a to viac ako predtým v technologických odboroch alebo vo vývoji hier. Pretože internet rúca akékoľvek prekážky v podnikaní, 13% súčasných stredoškolákov už má vlastnú firmu a viac ako pätina ju plánuje vlastniť po absolvovaní školy.
Sami študenti preferujú vo svojom vzdelávaní hlavne návody urob-si-sám a cenia si vrstovnícke učenie. 80% mladých ľudí uvádza, že študujú so spolužiakmi a kamarátmi a 60% z nich to považuje za skvelý priestor pre výmenu nápadov a zváženie nových perspektív.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

Digitálna gramotnosť

Server EdWeek sa zaoberal obsahom pojmu digitálna gramotnosť. Americká asociácia knižníc ju napr. definuje ako schopnosť používať informačné a komunikačné technológie k nájdeniu, zhodnoteniu, vytvoreniu a zdieľaniu informácií, čo vyžaduje ako kognitívne, tak i technické zručnosti.

Upozorňuje, že digitálna tvorba je vďaka možnosti zdieľania rizikovejšia než klasická. To súvisí s komunikáciou a zdieľaním informácií, neoddeliteľnou súčasťou webu druhej generácie. Digitálne nástroje dnes môžu tvorcom pomôcť zúčastňovať sa občianskeho života, rovnako tak ale môžu znamenať ohrozenie ich súkromia alebo bezpečnosti. Súčasťou výučby digitálnej gramotnosti preto musí byť tiež zvládnutie bezpečného používania digitálnych nástrojov.

Celú poznámku si môžete prečítať TU.

A na záver úryvok z knihy T. Feřteka Co je nového ve vzdělávaní

Ešte dôležitejšie je zistenie, že ľudský mozog sa učí najlepšie vtedy, ak sú uspokojené základné fyziologické potreby. To, že sa človek lepšie sústredí, keď nepotrebuje ísť na toaletu, nie je mu zima a nemá hlad, to asi nikoho neprekvapí, ale dodnes prežíva predstava, že deti sa lepšie učia, keď sa školy a učiteľa boja. Lenže bez pocitu bezpečia mozog neprijíma nové informácie, je schopný si zapamätať len izolované fakty a na krátku dobu.
Vysvetlenie je jednoduché.
Hlavnou činnosťou ľudského mozgu je zaistiť prežitie. Prípadné "vzdelávanie" je vlastne vedľajšia činnosť, ku ktorému je možné mozog "tiež" využiť. Mozog sa vždy sústredí predovšetkým na to, čo vníma ako ohrozenie. Pokiaľ sa dieťa bojí učiteľa, je jeho pozornosť zameraná na neho, nie na to, čo sa má naučiť. Ak vníma zvládnutie nejakého objemu učebnej látky ako cestu k zníženiu nebezpečenstva, napríklad dosiahnutím lepšej známky, mozog je schopný takéto informácie vstrebať. Ale tiež ich aj ihneď vypustiť, akonáhle nebezpečenstvo zmizne. Preto je pocit bezpečia tak dôležitý, uvoľňuje totiž mozgovú kapacitu na tie "druhotné" činnosti spojené s učením. Bezpečie a vedomie, že môžem urobiť chybu bez následkov, sú zásadnými predpokladmi pre to, aby sme si niečo osvojili dlhodobo.

Miroslav Sopko

Miroslav Sopko

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  79x

manžel, otec, tvorca a správca webu www.zavretaskola.sk Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoSpoločnosťNezaradenéVzdelávanie

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu